Príbehy z cesty: Pohostinnosť a ľudská dobrota

Sme na ceste z Kanady do Argentíny niečo málo vyše mesiaca a udiali sa neuveriteľné veci. Vlastne stále sa dejú. Tak veľa dobroty, pohostinnosti a dobrej vôle.

Poviem vám, čo sa nám prihodilo minulý tyždeň.

Mali sme namierené do 100 Mile House, aby sme nakúpili zásoby nášho aj psieho jedla, keď zrazu na krajnici pristavil pick-up a signalizoval nám, aby sme zastavili.  Chlapík v aute nám povedal, že si všimol slovenskú vlajku (opäť tá vlajka) a že jeho deti sú Slováci. Pozval nás na jedlo do mesta, ktoré sme s vďakou prijali a len tak vdýchli :). Prezradil nám, že si vzal dievča zo Spišskej Belej, ktoré je teraz doma s ďalšími dvomi deťmi. Porozprávali sme sa a potom sa rozlúčili. Zrazu ich vidíme vracať sa. “Poďte k nám domov, ak chcete. Bývame len kúsok od cesty, ktorou sa chcete vydať zajtra a som si istý, že moja žena vás rada uvidií.” Tak sme stretli Stanku, dali si sprchu, oprali a na druhý deň ráno Rob pripravil výborné raňajky. Nové priateľstvo na svete.

Potom sme sa vydali po ceste 24, ktorá nás mala hladko doviesť až na diaľnicu do Jasperu. Bohužiaľ tá hladkosť bola presne to, čo jej chýbalo. Cestári sa rozhodli, že vybrúsia asi 30 kilometrov asfaltu naraz. Takže sme zastavili pri najbližšej pumpe a obchodíku a snažili sa vydumať, ako zachrániť naše zadky od zbytočného natriasania. Zrazu k nám prichádza pani, pýtajúc sa, kam ideme. Jej manžel sa pridal a poradili nám cestu, ktorou sa vyhnúť rozbitej hlavnej.

Už boli na odchode, keď sa odrazu otočia a ..”Ak budete mať chuť, zastavte sa u nás na chate pri Lac des Roches, môžete stanovať pri nás.”  Rozhodli sme sa pozvanie prijať a k večeru sa objavili u Cary, jej manžela Davea. Spolu s nimi tam bola Carina sestra s rodinou a 3!!! psy. Srdečne nás privítali, pozvali s nimi večerať, dali sme si sprchu a prežili skvelý večer. Ráno sme sa objali a rozlúčili ako priatelia.

Nasledujúci deň sme presvišťali dole kopcom do Little Fort, kde sme sa stočili severne smerom na Jasper. Bol to úspešný deň, prešli sme viac než 90 kilometrov, akurát večer nastal trochu problém nájsť miesto na spanie za Clearwaterom. Je to totiž krajina plná pastvín a fariem a všetko je ohradené. Blížila sa noc a tak sme rozhodli ísť sa opýtať na jednu z fariem, či by im neprekážalo, ak si postavíme stan pred ich plotom pri ceste.

Prvú sme stretli Happy, ktorá na nás štekala a vrčala, čo vylákalo von jej majiteľov, Carol a Glenna. Hneď súhlasili, že si môžeme na ich pozemku postaviť stan, ale prišli s lepším nápadom a pozvali nás k nim. Normálna posteľ, sprcha, Glenn dokonca navrhol, že nám uvarí večeru, ale to sme museli s vďakou odmietnuť, lebo tie fazule, čo už dva dni močíme vo vode, fakt potrebovali uvariť :).

Takže takto to vyzeralo. Za tri dni sa nám dostalo toľko pohostinnosti od úplne neznámych ľudí… Neočakávali nič na oplátku, len prišli s otvorenou náručou. A toto je tá skutočná a pravá inšpirácia na našej ceste. Stretávať dobrých ľudí ako týchto, ktorí urobia lepších ľudí aj z nás. A my sme za to nesmierne vďační!