Na Kefalonii sme sa ocitli niekedy okolo pol desiatej večer. Opäť sme využili google mapy, ktoré nám ukázali pláž, ako stvorenú na náš nocľah. Navigácia nás vypľula niekam na bočnú cestu, ktorá sa o chvíľu zmenila na poľnú. Ale my sa tak ľahko nevzdávame a pokračovali sme. Zrazu Tomáš prudko brzdí. Pred nami prepadlina v ceste vymletá vodou, asi 1,5 metra pod úrovňou. Ak by sme si ju nevšimli, vyťahujú nás odtiaľ ešte teraz. Tak sme sa potupne vrátili, odkiaľ sme prišli a vydali sa cestou hlavnou. Keď sme konečne prišli k ceste vedúcej k pláži, stála tam obrovská značka:“Pozor, výmole!“ Nič sme neriskovali a išli sa pozrieť. Cesta totálne podmytá. Tak sme auto nechali stáť na parkovisku vedľa kláštora a vydali sa len s batohom asi kilometer dole na pláž. Cestou nás prekvapili štekajúce psy, jeden z nich nám prebehol cez cestu, ale asi sa bál viac než my, lebo sa skoro zasekol v plote. Potkýnajúc a nadávajúc sa trepeme dolu svahom. Polnoc. Konečne pláž. Vo svetle mesiaca staviame stan, jeme krekry s olivovým olejom a zaliezame spať.
Ráno. Prázdna pláž, ktorú nejde nevyužiť na trochu kúpania na naháča. Je tam dokonca aj improvizovaná sprcha – niekto priviedol vodu z prameňa hadicou na pláž. Balíme, po ceste už stretávame prvých turistov smerujúcich na pláž. Vydávame sa na sever k Sami pozrieť sa na jaskyňu Melissani. Horská cesta vedie vinohradmi, stretávame množstvo kôz, typických obyvateliek Iónskych ostrovov. Pri Melissani je veľké parkovisko plné áut. To už sme mohli tušiť podraz. Platíme nejakých 7 euro a kráčame tunelom v skale. Pred nami je tak neuveriteľne modrozelená voda, ako ešte nikde. K brehu prichádzajú týpci na člnkoch a sáčkujú do nich ľudí ako sardinky. My máme to šťastie, že sedíme oproti sebe, pri veslách, priamo v podpazuší veslujúceho pána. A že vesluje už od rána sme zakrátko spoznali sami. Celá táto paráda trvá asi 10 minút a my sa môžeme opäť slobodne nadýchnuť. Ako nádhera, len ten turizmus okolo je na nás priveľa.
Od celého toho humbuku sme vyhladli a tak využívame tip od našej kamarátky Kateriny na tavernu pri pláži Kyriaki, kde majú v ponuke len tri veci: rybu ulovenú v to ráno, hranolky a grécky šalát. A nič viac sme ku šťastiu ani nepotrebovali.
Odtiaľ križujeme ostrov, cestou sa nám otvára výhľad na pláž Myrtos, ale o tom až zajtra. Sme na polostrove Paliki, ktorý má byť ešte divokejší než hlavná časť Kefalonie. A tá si nás teda podmanila. Len jazdiť dokola, kochať sa vyhľadom, spúšťať sa do zákrut. Smerujeme úplne na juh, kde je pláž Xi s červeným pieskom. Prišli sme, uvideli, využili miestne toalety a rýchlo zase zmizli preč. Tisíc miliónov ľudí, slnečník na slnečníku.
Posledná pláž na dnešnom programe je Petani. Tu plánujeme pri troche šťastia dnes v noci prespať. Najskôr však šnorchel medzi skalami. Hviezdice, kraby, milión rybičiek.
Grécko síce nie je Maurícius alebo Maledivy, ale objavili sme tu úplné podvodné skvosty. Slnko pomaly zapadá a my začíname vo vode modrať a drkotať zubami. Počkáme, kým romantické páriky dopozorujú západ slnka a môžeme sa pustiť do stavania stanu.
Naivne sme si mysleli, že sme sami, keď zrazu na pláž dopadne spŕška kamienkov. Nad plážou sa týči vysoká skala a na jej vrchole sa špacírujú kozy, ktorým to tu zjavne v noci patrí. Zrazu sa jednej šmykne a už to nemôže ubrzdiť, takže ju nasleduje ďalších 7 členiek. Našťastie my máme stan postavený mimo zónu dopadu kameňov a kôz. Svetlo je pomaly ako za dňa, mesiac sa blíži ku splnu. Zaspávame a dúfame, že nám nepadne do rána žiadna koza na hlavu.
Ráno rýchlo pobaliť, kým na pláž nalezú turisti a my tiež chceme stihnúť prísť na superslávnu (a superkrásnu) pláž Myrtos, kým sa naplní typickou turistickou klientelou. Cestou zastavujeme v minipotravinách na raňajky a kávu. Grécko je super, v každom aj mikroobchode majú presso mašinu, kde vám urobia espresso freddo alebo capuccino freddo za minimum peňazí, len ich musíte krotiť v množstve cukru, inak ste v hyperglykemickej kóme do minúty.
Myrtos. Ten Lonely Planet sa fakt nemýlil, Myrtos je skutočne nádherné miesto. Jediné, čo trochu kazí celý zážitok sú všadeprítomné osy. Objavili sme tajnú jaskyňu medzi skalami, kam sa dalo dostať podplávaním (Tomáš) alebo nadnesením vlnou (ja). Rybičiek ako v akváriu. Zabalili sme to tam chvíľu po obede, keď sa pláž zaplnila grilujúcimi sa turistami.
Ďalšia na pláne bola Foki beach. Na celý tento roadtrip sme sa poctivo pripravovali okrem iného tým, že sme si dopredu zistili, kde sú najlepšie miesta na šnorchlovanie. Foki bola jedným z nich. Je to zátoka pri Fiscarde s celkom malou plážou medzi olivovníkmi.
Šnorchling tam bol skutočne kvalitka, i keď na nás najviac zapôsobilo akvárium na Myrtose.
Najväčšie prekvapenie ale nastalo pri našom odchode. Už keď sme vyliezali z vody, začuli sme slovenskú reč, ale nevenovali sme tomu príliš pozornosť. No pri odchode sa moje oči zastavili na mamičke s dieťaťom. Vytreštila som oči. Skríkla jej meno. A už sme sa vítali. Salome z mojich starých literárnych čias, s ktorou sme sa nevideli asi tak 10 rokov. A stretneme sa na Kefalonii, keď oni majú ubytovanie na úplnom juhu a prišli sem na sever len na výlet a my, ktorí tu trávime dva dni a na Foki sme prišli na hodinu a pol.
Ešte sme vo Fiscarde nakúpili zásoby tiropity, spanakopity, baklavy a ďalších gréckych dobrôt a už nás Kapitán Aristidis niesol v ústrety Lefkade.
Povedz nám svoj názor