Nasledujúc týpka v roztrhanej mikine… Ide nás zabiť a zjesť? Nie je tu signál, nikto nás nikdy nenájde. Dva veľké psy nás sprevádzajú. Prichádzame na jeho pozemok, veľký priestor s prívesom, starým školským autobusom, niekoľko prístreškov, áut, vonkajšia kuchyňa…Po ceste čítame tabuľky: „Vitajte!“ “Nekaďte a nezakopávajte hovná v lese!” “Zákaz vstupu zlým psom“ “Praktizujte extrémne zdieľanie”
Všetko začalo pred pol hodinou, keď sme stáli na kraji cesty a hľadali miesto, kde zakempíme. Zrazu pri nás zastalo auto a chlapík v stredných rokoch s nami chvíľu pokecal a potom nám ponúkol prespať uňho na pozemku. Boli sme v rozpakoch. Aby ste si to vedeli predstaviť, asi 15 míľ späť po ceste sme prechádzali cez mestečko plné fakt divných ľudí. To našej dôvere v ľudstvo nepomohlo. Prečo to pre nás robí? Ale rozhodli sme sa, že za pokus nič nedáme (iba ak obličku).
A navždy za to budeme vďační. Že sme nenechali predsudky a strach zvíťaziť. Naše psiská si našli nových kamarátov, Muy a Cowboya. Spali sme v úžasnom školskom autobuse, ktorý pred rokmi sledoval koncertnú šnúru Grateful Dead a bol až v Guatemale. Ráno Anders pripravil kávu a pustili sme sa do reči. Pestoval a predával trávu, ale skončil s tým, keď sa z toho stala masová záležitosť (pestovanie a predávanie marihuany je v Kalifornii legálne). Rozhodol sa, že na pozemku bude pestovať bio ovocie a zeleninu a tie potom predávať v stánku pri ceste ľuďom, čo pôjdu okolo. Kúpil tento pozemok, aby na ňom postavil dva domčeky pre jeho dve dcéry a odovzdal im snáď už zabehnutú farmu. Raz za rok organizuje hudobný festival pre priateľov a za všetko platí on sám, napriek tomu, že veľa nezarába. Teší ho rozdávať a robiť radosť. Andersfest! Prichádzajú naň mladí, starí, deti a psy. Zdieľať spoločný čas a bytie. Tabuľky, ktoré sme videli, pochádzajú z festivalu. Podeľte sa navzájom!
Potom sme navarili ovsenú kašu pre všetkých a ďalej sa rozprávali. Je čiastočne Švéd po mame, ale rodičia ho vykopli z domu, keď mal 15, lebo nespĺňal ich nároky. Žil nejaký čas v Mexiku, kde zažil extrémnu pohostinnosť od tých najchudobnejších, ktorí sa s ním rozdelili o posledné fazule. Dva roky bol bezdomovcom, takže vedel ľahko rozoznať, že hľadáme miesto na spanie ten večer. Nemohol nás tam nechať, lebo v okolí sú ľudia pestujúci trávu, ktorým by naša prítomnosť mohla vadiť. Rozprávali sme sa a rozprávali, až bol obed a konečne sme sa vydali ďalej na cestu.
Ďakujeme, Anders! Ty si to asi neprečítaš, lebo neuznávaš internet a facebook atď., ale stretnúť ťa znamenalo pre nás veľa. Niekto, kto myslí viac na druhých, než na seba a všetky svoje činy stavia na tom. Niekto, kto nám ukázal, ako nesúdiť podľa obalu. Veľmi radi sme počúvali tvoje názory, zahrali sa s Muy a Cowboyom, naučili sa, ako nájsť píniové oriešky v šiškách a iné veci. Hneď po našej návšteve sme si pustili Grateful Dead na Spotify. A do budúcna, urobíme všetko pre to, podeliť sa o všetko, čo máme, s druhými.
Jana Sabik
taketo pribehy mi otvaraju oci a zamyslim sa, co ma skutocne vyznam. Drzte sa, dakujeme za vase zdielanie a este vela dobrych ludi na vasej tour😘
Zdenka Tajbošová
Ako málo stačí. Byť človekom a všetci by sme boli šťastní. Pekný príspevok na zamyslenie.