Žijete? Žijete vôbec? Možno vám napadlo. A možno nie, lebo máte iné starosti a svoj život a boli Vianoce a cesta predsa skončila, tak čo by sme vám asi tak povedali.
No, žijeme. Nežijeme úplne tak, ako sme si predstavovali počas cesty a už vôbec nie tak alebo tam, kde sme tak veľmi chceli. Koronavírus nás poslal domov, koronavírus zmenil všetko.
Ale priatelia, dnes sa niečo stalo. Ešte v októbri sme boli oslovení z jednej organizácie, ktorej meno sa aj bojím vysloviť, lebo sa to nesplní a čo potom. Ale tá organizácia a udalosť, ktorá sa s ňou spája je môj sen, je niečo, kde hľadám inšpiráciu a múdrosť, keď už neviem. Niekedy na mňa len tak vyskočí na Youtube jeden z počinov pod hlavičkou tejto organizácie a ja sa nestačím diviť, akí zaujímaví ľudia žijú tam vonku.
No a dnes, dnes som napísala prvý návrh rečníckeho príspevku pre udalosť, ktorú organizuje táto organizácia. A cítim sa tak plná života, ako dávno nie. Iba pár dlhoročných priateľov a rodina tuší, že som niekedy dávno písala prózu. Písala veľa, možno aj trošku dobre podľa ohlasov a hlavne mi to pomáhalo dostať zo seba veci, ktoré som prežívala a neboli práve jednoduché. A to sa dnes zas stalo. Viete, písať o ceste z blogového hľadiska ako rady a dokumentárne príbehy je jedna vec a písať tak, že sa to rinie von samo, je vec druhá. Tak vznikol príspevok o slobode a tak vzniká teraz toto. Ja ani neviem, prečo vám to píšem, asi od radosti a radosť je najlepšia zdieľaná. A keďže teraz nemôžeme zdieľať fyzicky, zdieľajme aspoň virtuálne. Ak máte niečo podobné, čo vám robí radosť, ako tá dnešná záležitosť mne, nekašlite na to. Aj keď vám to nezarobí peniaze, aj keď vám to príde nedôležité. A mne robí radosť písať, napriek tomu, že som to kedysi dávno odsunula na druhú koľaj a išla študovať poriadnu školu (akože medicínu). A vieme, ako to dopadlo :). Viem, že sa nám tento rok diali veci, na ktoré sme neboli nikto pripravení a napriek tomu, že s nádejou hľadíme do roku 2021, sa nám ešte asi chvíľu diať budú. Ale ak máte vášeň, asi nie je dobré ju dusiť dlho pod pokrievkou. Lebo vás potom vykopne na druhý koniec sveta na tri roky a môžete bez toho byť. Alebo možno nemôžete, ale varujem vás, následky sú nedozierne. My sa často smejeme (cez slzy), že nám cesta úplne sku… (dokašlala) život…
Tak ja len, že žijeme a dúfam, že aj vy. Doklepme tých pár posledných dní 2020. Snáď bude 2021 znesiteľnejší!!
PS: Pre povzbudenie duše si prečítajte Chlapec, krtko, líška a kôň od Charlieho Mackesy. Šliape tvrdo na päty Malému Princovi.
Jeden komentár
Dagmar Kos
Lubka, drzim palce nech ti to vyjde, cokolvek to je. Vsetko naj do toho noveho roka! Cesta zivotom, ktoru ste si s Tomasom zvolili je netradicna ale je to vasa cesta a ste na nej stastni. Tak nech sa vam dari dalej. Tesim sa na vase nove dobrodruzstva.