Top z ostrova Vancouver

Našu cyklocestu z Kanady do Argentíny sme začali pred vyše tromi týždňami práve tu. A tých 2 a pol týždňa a 811 kilometrov, ktoré sme tu strávili a nabicyklovali nám príde málo, ale už navždy bude tým najúžasnejším začiatkom celého tripu.

Chemainus

Na prekrásne maľby v Chemainuse she narazili úplnou náhodou, keď sme sa snažili vyhnúť diaľnici z Nanaima do Victorie.

Ostrov Salt Spring

Tento tip she distal od cyclist, ktorého sme stretli cestou. Vraj si máme vziať trajekt z Croftonu na ostrov, radšej než priamo do Victorie. Tak sme ho poslúchli a po nočnej sprche (viac tuto) sme sa preplavili do Vesuviu. Odtiaľ je to len niečo okolo 30 kilometrov na druhú stranu ostrova do Fulford Harbour, zato kopcovitých. Určite to ale stálo za to, najlepšie palacinky v Ganges a k tomu najlepšia káva, akú sme zatiaľ v Kanade pili.

Cyklocesta z Victorie do Sooke

Galloping Goose (Cválajúca hus). Všetci nám ju odporúčali, ale realita predčila očakávania. Veľmi dobre udržiavaný chodník mimo cestu, záchody a voda v pravidelných intervaloch. Okolo Sooke navyše vedie krásnym lesom, kde si psiská s nami mohli krásne zabehať. Výhľad na jazerá vystriedal výhľad na oceán.

Medveď!

Tu neexistuje žiadna fotka, lebo hneď ako Lubka zbadala veľkú čiernu hlavu a dve ušiská trčiacu z krovín, ona a jej fotobrašňa už boli dávno na späť na hlavnej. Medveď chvíľu pozeral na Tomáša a potom zmizol v kríkoch.

Lake Cowichan

Cesta do Port Renfrew a k jazeru Cowichan nám dala parádne zabrať s prvými ůsekmi, kde bolo treba tlačiť bicykle. Pretože Kanaďania, podobne ako Škóti a Welšania, tiež stavajú múry a nie cesty. Prespali sme v Gordon Bay Provincial parku a ráno sa zobudili s nádherným výhľadom na jazero. Potom sme zamierili do Duncanu a prekvapila nás cyklocesta vedúca mimo hlavnú cestu, kde sme natrafili aj na tri soby.

Pacific Rim National Park Reserve, Ucluelet a Tofino

Noc sme strávili u rybárky Elizy, ktorá žije v karavane spolu so svojím psom a mačkou a pri ňom má zaparkované dva Harleye :). Po krátkom zastavení v informačnom centre, kde sme sa zabavili oživovaním dvoch priožratých teenagerov, sme zakotvili v kempe Surf Junction a rozhodli sa,že okolie preskúmame bez nadbytočných brašní. Najlepšie rozhodnutie!  Ucluelet je malé rybárske mestečko, kde sme si dali najlepšie fish and chips u Jiggers podľa Elizinho odporúčania (a tá vie, o čom hovorí). Prešli sme si časť Wild Pacific Trail okolo majáka. Na druhý deň sme si to odbicyklovali do Tofina, cestou zbehli Rainforest Trail a videli tam skvelého a trpezlivého operenca, ktorý nám veselo pózoval, dali si najlepšie tacos z Tacofino a pozorovali sme asi tak piatich orlov bielohlavých nad prístavom. Na ceste späť sme sa zastavili na Long Beach na večernú prechádzku so psami (pod drobnohľadom, keďže tu nikdy neviete, kde číha nejaký vlk alebo puma, ktorí ich chcú zožrať). Jednoznačne najlepší je ale Lost Shoe Trail – nie príliš známy, ale veľmi divoký, mokrý dažďový prales, hneď za odbočkou späť na Port Alberni.

Tajné vodopády

Petra nám nakreslila map, ako sa dostať k vodopádom, ktoré poznajú len miestni. Preto nebudeme prezrádzať, kde presne sú, lebo tajomno určite prispieva k ich jedinečnosti. Takže tu sú: vodopády a jeden nahý cyklista :-D.

Bonusová story

Na ceste z Tofina do Port Alberni sms zazreli kabelku na okraji cesty. Povedali sme si, že zastaneme, čo ak ju niekto ukradol a možno tam budú aspoň doklady, ktoré vrátime majiteľovi. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že v kabelke je nielen vodičák, ale aj kreditky, mobil, asi 300 dolárov, make up, cigarety a zubná kefka :). Keď sme konečne chytili signál v Port Alberni, podarilo sa nám nájsť majiteľku na facebooku a povedať jej dobré správy. Pýtate sa, ako stratíte celú kabelku na kraji cesty? Ja som sa tiež pýtala. Idete v noci na malú a kabelka vypadne z auta.

Tak zas o týždeň 🙂