Drahokam medzi cyklotrasami: Stará cesta č. 40 do Duranga

Drahokam medzi cyklotrasami: Stará cesta č. 40 do Duranga

Keď sme ešte boli na Baje, nemali sme predstavu, kam ďalej. Nie sme veľmi dobrí v plánovaní trasy, radšej sa nechávame ovplyvniť udalosťami a ľuďmi, ktorých stretneme. A tak sme objavili aj starú cestu č. 40. Predstava vystúpať z úrovne mora do približne 2800 m.n.m. je mierne povedané strašidelná, ale my sme sa už veľmi tešili, kedy zase uvidíme hory.

A dobre sme urobili, že sme sa na to dali. Tesne po Vianociach sme vyštartovali z Mazatlánu po dosť nudnej ceste č.15, ktorá je našťastie po rovine, takže za chvíľku ste vo Villa Unión. Keďže sme z Mazatlánu vyrazili až v neskoré popoludnie, bol to veľmi krátky deň. Prespali sme u bomberos (hasičov), ktorí boli najskôr našou žiadosťou prekvapení (predsa len táto cesta nebude také populárna ako Baja a veľa cyklistov tam asi nevidia), ale ihneď súhlasili.

 

Ráno sme sa napojili na cestu č.40 a začali stúpať. Pred pár rokmi by táto jazda asi nebola veľká sranda, ale odkedy vybudovali novú diaľnicu 40D, je to vlastne taká vidiecka cesta s výborným povrchom. Stúpanie do Concordie je veľmi mierne s jedným dlhším kopcom a trochu hustejšou dopravou. V miestnom supermarkete je dobré sa zásobiť jedlom a vodou. Po odchode z Concordie začina pravá makačka. Čoskoro sa dostávame do džungle. Vysoká vlhkosť vzduchu, spev vtákov, liany, hustý porast. Veľká tarantula uprostred cesty, pomocou palice ju usmerníme do bezpečia. Topíme sa vo vlastnom pote a stúpame veľmi pomaly. Deň 1 nakoniec končí na 254 kilometri, kde vpravo nachádzame bránku v plote. Cestička vedie k starému prístrešku, odkiaľ nás nie je na cestu vôbec vidno.

 

 

Hádajte, čo nás čaká ďalší deň? Správne, ďalšie kopce. Pomalšie sa ísť asi nedá, snáď ak by sme vyrazili ráno skôr, pokročili by sme viac, ale naša vstávacia morálka je viac než problematická. Po 23 kilometroch prichádzame do Santa Lucie, kde sa o obed podelíme s miestnou svorkou psíkov a nakúpime nejaké jedlo a vodu. Za Santa Luciou je miniosada Chirimollos, kde je potok ideálny na ochladenie a nabratie vody. Spíme na 227 kilometri na ľavej strane cesty za bráničkou na cestičke pre kravy.

 

 

TAM FAKT NECHOĎTE!

Pokiaľ nechcete, aby vám veľkohlavé mravce nezožrali stan.

 

Náš deň začal fakt priskoro a po troch hodinách spánku sa o oddýchnutí nedá hovoriť. Navyše nás nepotešilo, že cestou do Potrerillos sme natrafili na niekoľko kemping pľacov, kde by nás mravce asi nezožrali. Tesne pred Potrerillos sa k nám pridal túlavý psíček, ktorý by bol roztomilým sprievodcom, keby sa počas cesty dvakrát nevyváľal v zdochlinách. Určite by nás sprevádzal počas celého dňa, ale báli sme sa oňho, keďže behal po ceste a tak ho Tomáš musel odohnať, lebo sa nás držal ako kliešť :(. Mali sme v pláne dostať sa do EL Palmita a tam prespať v hoteli, aby sme mali čas opraviť stan. Lenže na ceste tam, sme na kilometri 209 zrazu zbadali ideálne miesto na kemping, pripomínajúce park v Oregone. Výhľad na vrchy Sierra Madre a jeden z mostov na novej diaľnici. Pozorne sme preskúmali terén, pátrajúc po náznaku mravcov a keďže sme zakempili skoro, mali sme pred spaním čas zaplátať a zašiť stan.

 

Ráno sme po pár kilometroch prišli do El Palmita, kde sme kúpili čerstvé ovocie a vodu.  Dlhší kopec za dedinou prechádzal cez Obratník Raka do Loberos. Potom nasledovali kratšie stúpania a zjazdy a úchvatné výhľady. Táto časť cesty má nádherné rozľahlé výhľady na okolité hory. A cyklista má tú výhodu, že môže zastať v podstate kdekoľvek a vychutnať si scenériu. Ďalšia dedina je Revolcaderos, kde sme nevideli žiadny obchod alebo reštauráciu. Jedna z „medzinárodných“ zastávok na trase bola Los Ángeles. Zakempili sme krátko nato, v zarastenej záhrade s kukuricou, kaktusmi  a pomarančovníkmi. Bol SIlvester a všetci štyria sme boli veľmi radi, že sme mimo toho humbuku, hlavne Phoebe. Stan sme postavili na skale nad priepasťou s ešte lepšim výhľadom než minulú noc. Noc bola mrazivá, predsa len sme boli asi v 2200 metroch.
Na Nový Rok sme sa vydali k Espinazo del Diablo (Diablova chrbtica), asi 16 km od miesta, kde sme spali. Cesta krásne plynula, len malé kopčeky a opäť tie výhľady. Espinazo samotné je veľmi krátky úsek, kde je vidno na obe strany do dvoch údolí. Minimálna doprava a tak sme sa rozhodli nechať psíky behať popri nás. Ľutovali sme len, že sme tak neurobili hneď na začiatku. Chlpáči nabití energiou nás do kopca ťahali 14 km za hodinu. Prešli sme vojenským checkpointom a opäť sa ocitli v medzinárodnom svete v Buenos Aires. Do La CIudad to už bolo z kopca. Tam sme si chceli nájŠt ubytovanie, lebo sme pociťovali akútnu potrebu sprchy a prania. A stal sa zázrak. José, pôvodom Mexičan, žijúci v USA nám zaplatili chatu v rezorte Cabañas Rústicas Mi Ranchito. A tak sme strávili príjemný večer pri krbe a pokojne spali bez obáv, či nás opäť budú obťažovať mravce.
Na ceste do El Salto sú 4 kopce. El Salto je väčšie mesto, z ktorého sme sa chceli dostať pred zotmením a nájsť miesto na kemping niekde ďalej. Nakoniec už bola dosť tma, takže sme neboli schopní rozoznať bránky v plote. Spýtali sme sa pri Santa Isabela reštaurácii, kde nám to majiteľ César bez všetkého dovolil. V noci mrzlo a ráno nebyť horúceho čaju, ani nevylezieme.
Za El Saltom doprava zhustla a povrch sa pokazil. Pridal sa protivietor a posledných 100 kilometrov do Duranga bolo nakoniec dosť o ničom. Každopádne to, čo sme videli predtým, stálo jednoznačne za to, za všetku tú námahu a bolesť.  Dúfame, že fotky vás o tom presvedčili.
Follow Luba Lapsanska:

Staršia žena, 33 rokov, životom skúsená, a preto prestala byť doktorkou a stala sa cestovateľkou. Má radšej zvieratá ako ľudí, lebo neklamú a na svet sa rada kuká cez hľadáčik foťáku.

Latest posts from

Ďalšie komentáre

  1. Smejkal Ludvík

    Veľmi pekná profesionálna reportáž z cesty, je vidno, že písaná skúseným cestovateľom a fotografom. Predmetom obdivu je špecializácia cestovanie na bicykloch so psami, v takom rozsahu a podľa možnosti vo vysokohorskom teréne.

  2. Tak toto vám naozaj neposkytne žiadna cestovka,prenádherné pohľady. Trochu to odľahčilo aj tie žravé mravce a moju starosť o vás.
    Ešte veľa kilometrov v tak nádhernej prírode, v bezpečí a pohode

  3. Krasa. Dobre sa mi cestuje s vami na mojom gauci… 🙂

  4. […] mapy nám ponúkli niekoľko možností a jedna z nich viedla od pobrežia do vnútrozemia – Espinazo del Diablo. V La Paz sme stretli Christiana zo Švajčiarska, ktorý premýšľal o rovnakej ceste. A tak sa […]

Povedz nám svoj názor