Keď sme ešte boli na Baje, nemali sme predstavu, kam ďalej. Nie sme veľmi dobrí v plánovaní trasy, radšej sa nechávame ovplyvniť udalosťami a ľuďmi, ktorých stretneme. A tak sme objavili aj starú cestu č. 40. Predstava vystúpať z úrovne mora do približne 2800 m.n.m. je mierne povedané strašidelná, ale my sme sa už veľmi tešili, kedy zase uvidíme hory.
A dobre sme urobili, že sme sa na to dali. Tesne po Vianociach sme vyštartovali z Mazatlánu po dosť nudnej ceste č.15, ktorá je našťastie po rovine, takže za chvíľku ste vo Villa Unión. Keďže sme z Mazatlánu vyrazili až v neskoré popoludnie, bol to veľmi krátky deň. Prespali sme u bomberos (hasičov), ktorí boli najskôr našou žiadosťou prekvapení (predsa len táto cesta nebude také populárna ako Baja a veľa cyklistov tam asi nevidia), ale ihneď súhlasili.
Ráno sme sa napojili na cestu č.40 a začali stúpať. Pred pár rokmi by táto jazda asi nebola veľká sranda, ale odkedy vybudovali novú diaľnicu 40D, je to vlastne taká vidiecka cesta s výborným povrchom. Stúpanie do Concordie je veľmi mierne s jedným dlhším kopcom a trochu hustejšou dopravou. V miestnom supermarkete je dobré sa zásobiť jedlom a vodou. Po odchode z Concordie začina pravá makačka. Čoskoro sa dostávame do džungle. Vysoká vlhkosť vzduchu, spev vtákov, liany, hustý porast. Veľká tarantula uprostred cesty, pomocou palice ju usmerníme do bezpečia. Topíme sa vo vlastnom pote a stúpame veľmi pomaly. Deň 1 nakoniec končí na 254 kilometri, kde vpravo nachádzame bránku v plote. Cestička vedie k starému prístrešku, odkiaľ nás nie je na cestu vôbec vidno.
Hádajte, čo nás čaká ďalší deň? Správne, ďalšie kopce. Pomalšie sa ísť asi nedá, snáď ak by sme vyrazili ráno skôr, pokročili by sme viac, ale naša vstávacia morálka je viac než problematická. Po 23 kilometroch prichádzame do Santa Lucie, kde sa o obed podelíme s miestnou svorkou psíkov a nakúpime nejaké jedlo a vodu. Za Santa Luciou je miniosada Chirimollos, kde je potok ideálny na ochladenie a nabratie vody. Spíme na 227 kilometri na ľavej strane cesty za bráničkou na cestičke pre kravy.
TAM FAKT NECHOĎTE!
Pokiaľ nechcete, aby vám veľkohlavé mravce nezožrali stan.
Náš deň začal fakt priskoro a po troch hodinách spánku sa o oddýchnutí nedá hovoriť. Navyše nás nepotešilo, že cestou do Potrerillos sme natrafili na niekoľko kemping pľacov, kde by nás mravce asi nezožrali. Tesne pred Potrerillos sa k nám pridal túlavý psíček, ktorý by bol roztomilým sprievodcom, keby sa počas cesty dvakrát nevyváľal v zdochlinách. Určite by nás sprevádzal počas celého dňa, ale báli sme sa oňho, keďže behal po ceste a tak ho Tomáš musel odohnať, lebo sa nás držal ako kliešť :(. Mali sme v pláne dostať sa do EL Palmita a tam prespať v hoteli, aby sme mali čas opraviť stan. Lenže na ceste tam, sme na kilometri 209 zrazu zbadali ideálne miesto na kemping, pripomínajúce park v Oregone. Výhľad na vrchy Sierra Madre a jeden z mostov na novej diaľnici. Pozorne sme preskúmali terén, pátrajúc po náznaku mravcov a keďže sme zakempili skoro, mali sme pred spaním čas zaplátať a zašiť stan.
Smejkal Ludvík
Veľmi pekná profesionálna reportáž z cesty, je vidno, že písaná skúseným cestovateľom a fotografom. Predmetom obdivu je špecializácia cestovanie na bicykloch so psami, v takom rozsahu a podľa možnosti vo vysokohorskom teréne.
Anetta
Tak toto vám naozaj neposkytne žiadna cestovka,prenádherné pohľady. Trochu to odľahčilo aj tie žravé mravce a moju starosť o vás.
Ešte veľa kilometrov v tak nádhernej prírode, v bezpečí a pohode
Dagmar kos
Krasa. Dobre sa mi cestuje s vami na mojom gauci… 🙂