bikepacking backroads of colombia, bicycle in front of beautiful mountain view with white clouds

Cykloturistika v Kolumbii a tipy na najkrajšie trasy

uverejnené v: Cykloturistika, Destinácie | 1


Už sme vám spomínali, že milujeme Kolumbiu? Takže… fakt milujeme Kolumbiu. Špeciálne cykloturistiku na bočných cestách Kolumbie. Úplne nám to ukradlo srdce. Je to iná pohodička než na hlavných, sem tam motorka, sem tam človek na koni a sem tam šaľený kolumbijský autobus chiva, alias prerobený náklaďák. Lebo tie sa vytrepú všade.

A prečo sú teda kolumbijské bočné cestičky také fajn na cykloturistiku? Je ich mnoho, sú v relatívne dobrom stave, v malých domčekoch, ktoré sú popri nich rozosiate žijú milí a priateľskí ľudia (tak sa pekne všetkým zdravte!), výhľady sú neskutočné a okrem pár strmákov sa to všetko dá zvládnuť aj na plne naloženom bicykli. Kolumbijčania na rozdiel od Guatemalčanov stavajú prevažne cesty a nie múry.


Kde sa nám cykloturistika na bočných cestách Kolumbie páčila najviac?


1. Ibagué – Salento 100 km

Táto cesta je cykloraj, ak nie ste fanúšikmi asfaltu. Má totiž všetko, čo si od takej cesty sľubujete. Až sme o tom museli napísať extra príspevok a natočili sme vám aj video. Ak vás už toto neinšpiruje, tak neviem čo. Táto oblasť patrí pod Eje Cafetero – Kávovú os Kolumbie a je zaujímavé pozorovať miestnych, ako sušia kávu popri cestách. Dokonca, ak nemáte so sebou v Kolumbii vlastný bicykel, Salento Cycling organizuje výlety, kde vás sem vezmú džípom a vy si užívate len zjazdy (podvodníci! :))



2. Riosucio – Jardín 50km

Hneď za mestom Riosucio vás ešte bude sprevádzať asfalt, ale ten sa rýchlo zmení na nie príliš dobrú kamenitú cestu. Spláchnutú dažďami, s veľkými kameňmi. Toto ale netrvá dlho našťastie. Každopádne kvalita cesty závisí značne na počasí. My sme mali len trochu dažďa, takže to bolo fajn.

Cesta vedie cez krásny les a popri malých rančoch, kde sa pestuje hlavne tomate de arbol (stromová paradajka). Občas prejde motorka alebo človek na koni a dvakrát za deň chiva. Toto je super aj pre necyklistov, lebo previezť sa po tejto ceste v chive, musí byť zážitok. Cesta vedie cez hrebeň vo výške 2900 metrov, pričom začína na 1770 metroch. Na druhej strane hrebeňa nájdete vodopády na každom kroku a potom ohromujúci výhľad do údolia, v strede s maličkou dedinkou Jardín. My sme museli švihať, lebo sa z diaľky blížila búrka, inak by sme boli schopní fotením a dronovaním stráviť niekoľko hodín.

Jardín je malé, milé, farebné mestečko, s príjemnými reštauráciami (z ktorých niektoré sú dokonca vegánske a vegetariánske), krásnym námestím a dá sa tu ľahko zašiť na niekoľko dní.



3. Jardín – Jericó 35km

Prirodzené pokračovanie predchádzajúcej cesty. Namiesto asfaltu cez Los Andes, vás táto bočná cestička povedie cez Buenos Aires. Čaká vás niekoľko predvrcholov a jeden hlavný vo výške 2152m. Hlavne začiatok z Jardínu je nepríjemne strmý, ale zase celkom krátky. Lokáli z džípov a motoriek budú na vás pozerať, či ste nespadli z višne. Táto cesta má minimálnu dopravu a kvalita povrchu bude opäť závisieť na tom, či niekoľko dní pršalo alebo nie. My sme jej poslednú časť prešli v daždi a brodili sme sa hlbokými mlákami, blatom a snažili sa nepokĺznuť na kameňoch. Ale všetko sa dá prejsť, len opatrne.

Jericó je ďalšie očarujúce kolumbijské mestečko. Miestni muži sediaci na námestíčku, farebné upravené domčeky. My sme tu neprespávali, ale sú ľudia, ktorým sa Jerico páči ešte viac než Jardín.


4. Sonsón – Nariño – Florencia 85km

Najvyšší bod tejto cesty sa nachádza vo výške 2836 metrov hneď za Sonsónom, odkiaľ postupne klesnete až do 620 metrov. Sme v Kolumbii, takže sa nedá očakávať zjazd celou cestou, lebo to by nebola táto krajina. Určite sa tam musí votrieť nejaké stúpanie. Cesta medzi Sonsónom a Nariñom je celá asfaltovaná, čo pomáha, keď sa veci zostrmia. Nariño je veľmi čarovné, najmä z diaľky :). Vysvetlím. Jazda cez mestečko bola úplne obyčajná, nič extra, ale akonáhle sme vystúpali na kopec nad mestom, ukázala sa nám panoráma mesta v pozadí s horami a bielymi oblakmi. No krása! Tá pravá sranda začína na zjazde z Nariña. Dušu nám išlo vytriasť a nie tu z pneumatiky. Keď zídete až dole, tesne pred Puente Linda čaká odbočka k zaslúženej odmene. Termales Espiritu Santo. Neplánovali sme tu kempovať, my sme o nich vlastne ani nevedeli, kým sa nás niekto nespýtal, či smerujeme tam. Ale nakoniec to časovo vyšlo skvele, jediné, čo až tak skvelé nebolo, bola cena. Cena za kemping bola podobná ako lepší hotel, ale zase, v ktorom hoteli sa vykúpete vo fajnej teplej vodičke po bicyklovačke.

Oddýchnutí sme na druhý deň začali stúpať do Florencie (1624 mnm). Toto je zas kávové centrum, takže sme tu videli zrná rozložené popri ceste pravidelne. Vody je dostatok zo všetkých vodopádov, len ju treba prefiltrovať. Výhľady sa neustále menia, ako sa cesz hory prevaľuje hmla. Ľudia sú milí a pohostinní, ale na to sme si už predsa v Kolumbii zvykli :). Florencia je prekvapivo dobre zásobené mestečko, kde doplníme, čo treba a vydáme sa ďalej.



V Kolumbii nájdete toľko rôznych bočných cestičiek vhodných na cykloturistiku. Dajte nám vedieť, kde sa páčilo najviac vám!

Follow Luba Lapsanska:

Staršia žena, 33 rokov, životom skúsená, a preto prestala byť doktorkou a stala sa cestovateľkou. Má radšej zvieratá ako ľudí, lebo neklamú a na svet sa rada kuká cez hľadáčik foťáku.

Latest posts from

Povedz nám svoj názor