Odkedy o nás pred rokom vyšiel prvý článok, objavuje sa táto otázka pravidelne v diskusiách, väčšinou s negatívnym podtónom. Rozhodli sme sa teda napísať článok a odhaliť to veľké tajomstvo.
Z nášho bankového účtu, milí priatelia, našetrili sme si!
Nikto nás finančne nesponzoruje, nikto nám za túto cestu neplatí. Všetko si hradíme sami a máme niekoľko spoluprác, kedy sme dostali vybavenie, či už darom alebo požičaním, výmenou za promo na sociálnych sieťach, fotky a videá.
Ako dlho nám trvalo našetriť na túto cestu?
Rozhodli sme sa asi v januári 2016, do lietadla z Paríža do Vancouveru sme nasadli 26.mája 2017. Takže asi 17 mesiacov, lebo financie na naše účty pribúdali do poslednej chvíle a ešte aj krátko po začatí cesty.
Odkiaľ všade nám plynuli peniaze na účet?
Peniaze, ktoré môžete použiť na cestovanie, sú všade okolo vás, nie je to len každomesačná výplata. Jednoducho závisí na tom, ako si postavíte priority, či je pre vás dôležitá každodenná káva zo Starbucks alebo si ju viete uvariť doma/ v práci a či je nutné sa každý piatok rozbiť s kamarátmi na pive.
Pred cestou sme takmer tri roky pracovali v Londýne ako lekári a od januára 2016 sme naše výdaje a príjmy začali podriaďovať ceste. Neznamená to, že sme sedeli na zadku, keďže v roku 2016 sme boli na Islande a v Grécku a na krátky trip za polárnou žiarou v Nórsku. Ale naše ostatné výdavky sme sa snažili korigovať.
V januári 2016 sme obaja pracovali na plný úväzok v štátnom NHS. Keďže sme ale chceli náš príjem navýšiť, jediná možnosť bolo pracovať pre agentúry dohadzujúce doktorov do nemocníc, ktoré potrebovali vykryť pozíciu a je tam vyššia hodinová mzda. Preto Tomáš začal od augusta 2016 pracovať ako locum doctor. Ja som začala pracovať na 60% úväzok od septembra 2016 a brala som locum služby cez agentúru alebo v mojej bývalej nemocnici. Založili sme si vlastnú firmu, cez ktorú sme si dohadovali služby, z dôvodu daňovej optimalizácie.
Približne dva mesiace pred odchodom sme sa začali sústrediť na predaj vecí. Náš podnájom v južnom Londýne sme si zariadili takmer komplet sami, takže sme pred odchodom cez internet predávali nábytok, oblečenie, časopisy, knihy, športové vybavenie atď. Niekoľkokrát sme so zbytkom vecí navštívili aj car boot sales (predaje z kufra auta), tam sa ale ľudia snažia stlačiť tú cenu naozaj na minimum, až vám je to ľúto. Je dobré informovať všetkých známych, že sa zbavujete majetku. Moja kolegyňa od nás časť vecí odkúpila.
Predali sme auto. Chvíľu sme rozmýšľali, že ho len niekde odparkujeme a počká na nás. Ale keďže už v čase kúpy nebolo nové, stáť niekde dva roky by mu ozaj neprospelo a tak sme ho radšej strelili za 1000£ jednému milému pánovi.
Pred odchodom sme sa dívali na možnosť uskladniť naše veci a platiť si za to mesačný poplatok, ale vyšplhalo by sa to tak vysoko, že sme sa radšej zbavili čo najviac vecí a zbytok sme odniesli domov na Slovensko alebo ich skladujeme v južnom Anglicku u kamarátky na povale.
Keďže sme mali dopredu zaplatený mesiac nájmu a depozit, pri skončení zmluvy nám na účet pribudlo pekných pár tisíc libier.
Niekoľko mesiacov pred cestou sme úplne zmenili návyky, čo sa týka jedla a kávy do práce. Žiadne kávičky z kaviarne, žiadny nákup obeda po ceste v Pret (sieť kaviarní v UK). Pripravovali sme si na raňajky husté smoothies, na obed sme si nosili krabičky a kávu sme si tiež varili v práci sami. Do práce a z práce na bicykli alebo behom. Posledný rok pred cestou žiadne nákupy handier alebo nepotrebností. Veľmi nám (hlavne mne) tieto prípravy zmenili pohľad na to, čo je v živote dôležité.
Koľko stojí dlhodobé cestovanie na bicykli?
Prekvapivá odpoveď : je to individuálne. My sme nechceli ísť príliš nízko s rozpočtom, keďže sme v skutočnosti štyria a nie dvaja. Chceli sme mať rezervu pre prípady drahých opráv, ukradnutých vecí, nepredvídaných leteniek, návštev lekára alebo veterinára. Navyše to, že máme so sebou Phoebe a Lola nám náklady zvyšuje (v hosteloch nejdeme do spoločného dormu, ale do privátnej izby, musíme im platiť veterinára pred každým prekročením hraníc a sú s tým spojené aj ďalšie poplatky, ich pravidelné odčervovanie a prevencia proti blchám a kliešťom, na to dbáme počas cesty oveľa viac než predtým, nešetríme na ich strave a podobne). Takže my sme si stanovili rozpočet na 60$ na deň pre všetkých (mimo počiatočnej letenky) a pôvodne sme počítali s cestou trvajúcou rok a pol. Tým sa dostávame na 32 850$. Takúto cestu ale dokážete urobiť za oveľa oveľa menej, ak nie ste vegán (resp. ste odolný ponuke vegánskych reštaurácií v mestách, my nie sme a dosť si to užívame), nemáte so sebou psy a naozaj sa viete uskromniť po všetkých stránkach. Čítali sme o borcoch, ktorí cestu okolo sveta dávajú za 5$ na deň. Tam potom už len stojí otázka, či ich to takto baví.
Nám sa podarilo našetriť trochu viac než predpokladaný rozpočet, približne 40 000£ a z toho teda žijeme. Ak sa vám toto číslo zdá privysoké a hovoríte si, že z londýnskeho platu sa im šetrilo, len by som podotkla, že mesačný nájom nás stál 2000£, takže príjmy a výdavky tohto života boli priamo úmerné.
Dokonca aj v USA a Kanade sa nám darilo držať sa rozpočtu a ani zďaleka ho neprekračovať a to najmä tým, že sme minimálne využívali platené ubytovanie. Takže napriek tomu, že sme na ceste už takmer dva roky, fondy stále sú a snáď vydržia až do konca cesty. A ak nevydržia? Budeme to riešiť operatívne a nebojíme sa aj manuálnej práce.
Tipy, ako si na podobnú cestu našetriť
- nepotrebujete nakupovať nové vybavenie, ak už nejaké máte a slúži dobre (naše bicykle sú s nami od roku 2010 a nepovažovali sme za nutné kupovať nové, len sme ich dali do servisu)
- podobne to bolo s kempovacou výbavou, kupovali sme akurát kvalitnejšie spacáky a karimatky
- vzdajte sa všetkých luxusov, ktoré k životu nepotrebujete (kávičky, predplatné na časopisy a služby, drahý kaderník, auto…)
- zamyslite sa, čo z vášho majetku môžete s kľudným svedomím predať a urobte to
- dohodnite sa s kamarátmi, že vám zbytok vašich vecí uschovajú u seba
- využivajte šetriaci účet k bežnému účtu, kam si budete každomesačne posielať peniaze, ktoré vám pred výplatou zostanú na účte
- ak chcete byť ešte viac hardcore, po odrátaní pravidelných výdajov si nechajte vreckové a zbytok pošlite na šetriaci účet, pokojne niekoľko týždňov pred výplatou
- v rámci stretnutí s kamarátmi nepotrebujete ísť pod obraz (a tým pádom vyhodiť obrovské peniaze za alkohol), porozprávať sa dá aj pri jednom pive či víne
- povedzte nie taxíkom a aj verejnej doprave, bicyklujte, choďte pešo
Cykloturistika je lacná forma dlhodobého cestovania
Veľa ľudí, ktorí nám kladú otázky o peniazoch, si neuvedomuje, že naša forma cestovania nám umožnuje cestovať takto dlho. Cykloturistika je lacná. Veľmi. Ak si navyše vyberiete krajiny juhovýchodnej Ázie a Južnej Ameriky, ušetríte ešte viac.
Vezmite si so sebou stan a kempingový varič a hlavným výdajom bude jedlo. Jedlo je váš benzín, takže asi budete jesť za dvoch, ale napriek tomu to bude oveľa lacnejšie než backpacking, kde platíte za dopravu a ubytovanie.
Cykloturistika nám umožňuje kochať sa prírodou bez toho, aby sme museli platiť vstupné. Pretože čuduj sa svete, príroda je nádherná aj mimo národných parkov. Cykloturistika nám umožňuje využívať sieť hostiteľov warmshowers, ktorých bolo najmä v USA a Kanade naozaj mnoho. V krajinách Latinskej Ameriky nás ľudia nechajú u seba prespať, keď sa opýtame, bicykel je akýmsi ľadoborcom. V USA tomu úplne tak nie je, mnoho bezdomovcov tam vlastne žije na bicykli, takže niekedy na cykloturistov pozerajú cez prsty. Vďaka tomu, že všetko, čo máme si musíme sami odniesť, nenakupujeme zbytočnosti, suveníry atď.
Sponzorstvo?
Už áno, máme sponzorov na niektoré časti výbavy, nie finačných sponzorov.
Cestu sme začínali s výbavou, ktorú sme si celú zaplatili sami. Našim prvým sponzorom bola česká outdoorová firma Husky, ktorá nám poslala nový stan, keď nám ho zožrali mravce. Bol to ich nápad a poslali nám aj nejaké oblečenie, ktoré sme potrebovali.
Keď sme mali polročnú pauzu v Mexiku (ubytovanie zdarma cez house sitting, viac o tom TU), rozhodli sme sa skúsiť osloviť nejaké firmy na obnovu výbavy. Nie je to jednoduché, človek strávi nad tvorbou ideálnej žiadosti o sponzorstvo mnoho času a väčšina firiem neodpovie vôbec alebo negatívne.
Tielko od Magifešn 
Krásne obojky od Ruff On the Road
Ale, vytrvalým šťastie praje. Momentálne máme bikepackingové brašne komplet od firmy Acepac, psí vozík odkúpený so zľavou od Odpružení.cz, ktorí nám poskytli svoje odpruženie zdarma a sú našimi strážnymi anjelmi, o čom sme sa presvedčili aj teraz v Kolumbii. Psíky dostali špeciálne okuliare od Rex Specs. Dron nám požičala firma Airhero. Traverse Dog Co. psiskám poslali na ochutnanie ich energetické tyčinky. Magifešn nám venovala tričká a So psom na tripe tiež. Pri jazere Atitlán sme stretli Jess a Grega z Ruff On the Road a Phoebe a Lolo sa pýšia nádhernými obojkami s typickým guatemalským vzorom, ktoré vyrábajú miestni remeselníci a predávajú ich pod ich značkou. A našim posledným sponzorom sa stal Brooks England a už sa tešíme, ako otestujeme ich prvé nekožené sedadlá Cambium. Všetky tieto spolupráce si vážime a žiadnu z nich nerobíme len pre výrobok zadarmo. Už len preto, že to musíme so sebou všetko ťahať, tak načo by sme si zbytočne priťažovali.
Čakali ste niečo iné? Že nad nami stojí oslík, otras sa?
Dajte nám vedieť do komentárov, či vás niečo prekvapilo a akú ste vlastne mali predstavu o finančnej stránke našej cesty. Je to pre nás tiež zaujímavé dozvedieť sa pohľad zvonku. Na hejty zvedaví nie sme, predsa len toto nie je diskusia na topky.sk, takže pŕŕŕ :).
Ďalšie komentáre
Zuzana
Ach jaj – a sme doma, povzdychla som si po precitani dnesneho nadpisu vasho clanku. Tiez sme po 10 rokoch rat race v Londyne odisli a uzivame si cestovanie, a Slovakov zaujima iba to odkial na to berieme. Ostatni sa zaujimaju o zazitky, dojmy, tipy a vyjadruju nam podporu, Slovac chce vediet do kedy nam vydrzia prachy.
Nedajte sa znechutit, ste super, drzim vam palce a vela stastia!
Luba Lapsanska
🙂 Ahoj Zuzka! Ja by som to tak čierne nevidela, aj Slovač nám vyjadruje podporu a zaujíma sa o zážitky. Ale rozhovory boli s nami hlavne v slovenských a českých médiách, tak nemáme porovnanie so zahrničnými diskutérmi. Peniaze sú večná téma a je jasné, že by sme takúto cestu nepodnikli s 5 korunami vo vrecku. Hlavne preto, že máme psíky, je to ako s deťmi, človek oveľa viac plánuje pre prípad rôznych problémov. Ale súčasne si myslíme, že peniaze by ľudí nemali odrádzať. Ujasnenie priorít pomáha. Ľudia, ktorí žijú cestovaním, väčšinou nemajú plné skrine vecí, najnovšie mobily a kopec kozmetiky. Želám príjemné objavovanie sveta!
Eli
Tak som si to aj myslela. Vidno ako míňate peniaze, preto je jasné, že ich máte vydreté. Je krásne vidieť ako sa nevzdávate vegánstva aj keď na cestách to isto nie je jednoduché a hlavne ako beriete svojich psíkov. Vždy keď mne sa tieto veci zdajú zložité spomeniem si na vás. Držím vám palce na cestách a v živote 😊
Luba Lapsanska
Ďakujeme Eli 🙂
Gabriela
Wow! Nech sa vam aj naďalej super cestuje, ste veľkou inšpiráciou. Tiež by som sa najradšej takto zbalila a isla objavovat svet aj na dva-tri roky, to je uplna sloboda…ale mame skolopovinneho syna tak sa to teraz nedá. Ale aspoň keď ma prázdniny tak chodíme kade tade, Thajsko, Filipíny, Dubaj, Hongkong, najbližšie nás čakajú Kapverdy. Tiež som veganka, takze máte moje sympatie o to viac 😉
Jaroslav
Ste úžasní, sledujem Vaše dobrodružstvá a zážitky. Viem si dobre predstaviť aj tú námahu, únavu a nepredvídateľné starosti. Držím Vám palce a želám ďalšie nezabudnuteľné zážitky. Užívajte.
Igor Korček
Ste super! Držím palce. A že sa to niekomu nepozdáva a že na Slovensku kŕkame… holt, môžeme si za to sami 🙂 Len drobnosť. Keď sa porovnávajú životné náklady UK vs SK/CZ, tak by sa nemal riešiť iba ten nájom. Je to taká populárna chyba. Lebo reálne, ak niekto zarába 700€ a nájom je 400€, tak z 300€ musí vyžiť a ak by aj celých 300€ odkladal, tak neviem. Toto je Slovenská realita. Z toho asi ťažko niekto zarobí tých 40 tisíc.