„Nemôžem“ je stena taká vysoká, akú si ju postavíme

„Nemôžem“ je stena taká vysoká, akú si ju postavíme

uverejnené v: Nezaradené | 4

Keby malo „nemôžem“ fyzickú podobu, vyzeralo by ako vysoká stena. Stena, za ktorú nevidno. Stena, ktorá nás oddeľuje od postupu. Od vývoja. Od zmeny.

K tomuto článku ma inšpiroval rozhovor s blízkym členom rodiny, ktorý bol plný „nemôžem“. Tak plný, že ním prekypoval, až prekypel a ja som vypenila. Nie ako papiňák, nevybuchla som, len som trochu prekypela cez okraj. Lebo vydržím len určitý počet „nemôžem“.

Poďme si dať pár príkladov, ktoré ovplyvňujú nás, často ich počúvame alebo nás len obecne serú, vo vzťahu k nám samým alebo k okoliu.


Tiež by som cestoval(a), ale …

Toto počúvame často vzhľadom k našej ceste. Za „nemôžem“ si každý doplní podľa chuti. Lebo hypotéka, lebo práca, lebo deti, lebo nemám peniaze, lebo neviem jazyky. Nemôžem je spoločný menovateľ. Často by sa dalo nahradiť – lebo sa mi nechce prísť na spôsob, ako by to šlo. Lebo by to znamenalo, že môj životný štandard sa zrazu zmení (napr. že budete viac spať v stane na karimatke, ktorá fučí, než v posteli). Lebo by to znamenalo, že stratím životnú istotu. Nebudem mať fyzický dom, kam sa vrátiť, nebudem mať stabilnú prácu. Lebo moje deti sú malé a bolo by to príliš veľa starostí.

Pokiaľ ste takto šťastní a spokojní, nie je o čom. Len potom nahraďte nemôžem prostým nechcem. A tak je to v poriadku, netreba aby všetci húdli tú istú pesničku. „Ja vám tak závidím, kiež by som aj ja mohol/mohla.“ Každý máme iné životné ciele a potreby. Mám niekedy pocit, že v dobe instagramu, youtube a influencerov musí byť predsa každého cieľom vidieť, čo najviac krajín, nachytať čo najviac lajkov a vyfotiť sa s holou riťou na každej pláži sveta a v každom bazéne na strechách mrakodrapov ázijských metropol. No nemusí. Niekomu stačí prstom po mape.

Ak je ale to správne slovo namiesto „nemôžem“ nechce sa mi, tak to je iný príbeh. Ak sa uspokojíte so svojou realitou, lebo máte problém pohnúť zadkom, vzdať sa komfortu, vzdať sa istoty, vykopať sa z gauča, tak potom vám milí moji hovorím – Tak vám treba. Mozog zakrpatieva, ak stále dostáva tie isté stimuly. Ak nemôžete teraz, ale na dôchodku už budete môcť alebo až doplatíte hypotéku alebo až deti vyrastú, tak sa toho tiež ešte nemusíte dožiť. A potom čo? Blbé je, že nevieme, ako vyzerá druhý svet. Ja dúfam a verím, že tam už môžeme všetko (aj skákať po hlave do vody, čo tu na Zemi ja „nemôžem“), ale nikdy neviete. Ešte sa odtiaľ nikto nevrátil, aby nám to prezradil.


Nemôžem žiť bez mäsa

Klasika. Často používaná výhovorka od našich rodín a používateľov internetu, ideálne pod anonymným profilom. Ako viete, že nemôžete? Jediné potvrdenie tejto teórie je, že by ste prestali žiť a teda zomreli. Nehovorte, že sa vám to stalo. Navyše tento argument najviac používajú nie umiernení konzumenti, ale tí, ktorí si bez mäsa nevedia predstaviť deň. Respektíve nechcú. Lebo by museli pohnúť rozumom a opäť prekonať nechce sa mi a hľadať alternatívy.

Jediní, na ktorých tento výrok platí, sú tie zvery, ktoré naozaj „nemôžu žiť“, keď sú servírované na obed.

Než začnete s proteínom, spomeňte si, koľko kilometrov v nohách máme my na čisto rastlinnej strave. S týmto súvisí aj ďalší obľúbený výrok:


Nemôžem žiť bez syra

Toto som si aj ja dlhé roky vegetariánstva hovorila. A poviem vám, že môžem. Navyše s normalizovaným cholesterolom bez statínov (lieky na zníženie cholesterolu), ktorými sa mi už vyhrážali.

Nechcem tu z nás robiť neomylných. Keď šliapeme do kopca, nesnívame väčšinou o falafeli, ale o bryndzových haluškách a ďalších dobrotách z detstva. A je to niekedy ťažké, hlavne keď sa dostaví vlčí hlad a my prídeme do typického latinskoamerického mestečka, kde do všetkého napchajú mlieko. Ale zatiaľ žalúdok nevyhral.

Každé „nemôžem žiť bez“ stojí nejaké zviera život doslova alebo znamená dlhoročnú tortúru, než ho tá smrť vlastne vyslobodí. Ja mám v tomto veľmi naivný, až detský pohľad. Nechápem, ako môžeme celospoločensky tolerovať krutosť a podporovať ju. Sme jediné cicavce, ktoré prijímajú materské mlieko počas celého života, navyše materské mlieko iného druhu.

Keď do niekoho na ulici kopú, nie je normálne prísť a kopnúť si tiež, ale zastať sa ho a pomôcť mu, aby násilie ďalej páchané nebolo. Násilie na nemých tvárach ale tolerujeme, lebo…hmm…lebo „nemôžeme žiť“ bez parenice.


Nemôžem …, lebo som už starý/stará

Vek je číslo. Číslo, ktorým sa môžete a nemusíte nechať ovplyvňovať. Napríklad to, čo robíme my, robí mnoho ľudí rôzneho veku. 56-ročný Ír v roku 2017 prešiel na bicykli okolo sveta. 87-ročný Angličan je najstarší človek, ktorý prebicykloval 1000 míľ z Cornwallu až do Škótska a to na starom skladacom Bromptone. Môj dedko jazdil na bicykli po Svite do záhradky, celé to tam ošéfovával, my sme len plnili úlohy a trúfam si povedať, že mal aj na sklonku života dni zaujímavé a pestré. V Missoule v USA sme bývali u 80-ročnej Edith, ktorá na každé svoje narodeniny spolu s priateľmi prejde na bicykli vzdialenosť rovnú svojmu veku. V míľach.


Nemôžem, lebo mám psa. AKo vidno, môžem cestovať aj v Kolumbii. Mesto Ibagué.

Nemôžem …, lebo mám psa

Je veľmi málo vecí, ktoré skutočne nejdú so psom robiť, lebo by to bolo pre neho kruté. Skákať bungee jumping. Ísť na techno party. Nadrbať sa v piatok večer v bare. Ste limitovaní len vašou láskou a oddanosťou k nemu. Čo je preňho ešte únosné a čo nie. Očividne medzinárodné cestovanie a cykloturistika pre našich problém nie je :).


Nemôžem, lebo nemám čas

Nemať čas je obľúbená výhovorka dnešnej uponáhľanej doby. Môj kamarát mi povedal, že nemá 10 minút pozrieť si naše video. Rozmeňme si to ale na drobné. Toto je téma, ktorá sa nás týka. A veľmi. Sme experti na prokrastináciu. Sociálne médiá, moje neustále ťukanie do telefónu, odbiehanie pozornosti, Tomášove zašívanie sa na záchode a čítanie všetkého možného, len nie kvalitnej literatúry… A potom nestíhame a nemôžeme dokončiť to, čo sme si predsavzali. Čas máme predsa každý deň rovnaký, je len na nás ako s tými 24 hodinami naložíme.


Môcť, skúsiť, chcieť

Napriek tomu, že my dvaja „žijeme svoj sen“, slovo „nemôžem“ nás stále obmedzuje, naháňa a stavia pred nás tú pomyselnú stenu. Len preto, lebo si nepriznáme, čo za ním skutočne stojí a nejdeme to riešiť. Slovo „nemôžem“ ubližuje ostatným živým tvorom. Slovo „nemôžem“ nás oddeľuje od našich snov a túžob. Ubíja nás. Neinšpiruje. S každým „nemôžem“ stena rastie a je ťažšie cez ňu uvidieť na druhú stranu.

Naproti tomu, „skúsim“, „chcem“ a „môžem“ je ako demolačné kladivo. Nezbúra celú stenu naraz, ale urobí do nej dieru. Cez túto dieru už vidíme na druhú stranu. Ak je tých dier dosť stena spadne. Čím začnete búrať vy? Ja si idem nainštalovať aplikáciu monitorujúcu čas na sociálnych médiách a možno uvidím cez dieru, kam uteká čas.

Follow Luba Lapsanska:

Staršia žena, 33 rokov, životom skúsená, a preto prestala byť doktorkou a stala sa cestovateľkou. Má radšej zvieratá ako ľudí, lebo neklamú a na svet sa rada kuká cez hľadáčik foťáku.

Latest posts from

Komentáre

  1. Anna Lapšanská

    Som rada,že ťa môj posledný rozhovor „vyprovokoval“ k peknej proze, ktorú si kedysi s úspechom písala. Ale vážne-po zhliadnutí videa a prečítaní tvojho príspevku som už urobila „nákup“. Mám už demolačné kladivo a začnem sa vyhýbať slovám „nemôžem, nedá sa, uvidíme….“Mám vás rada.

  2. Krasne a pravdive…❤

Povedz nám svoj názor