Ruta de las Vicuñas v Chile

uverejnené v: Cykloturistika | 1

Ruta de las Vicuñas je bikepackingová trasa, ktorá sleduje hranicu medzi Chile a Bolíviou. Pôvodne sme sa ňou neplánovali vydať, ale plány sme zmenili vzhľadom na situáciu v Bolívii.



Hneď po prekročení hranice v Tambo Quemado (kde nás nechceli pustiť do Chile na bicykloch z bezpečnostných dôvodov, museli sme oficiálne sadnúť na autobus), sme kempovali pri Laguna Chungara. Strážcovia národného parku tam neboli, ale mali tam super prístrešky na stanovanie, vodu, záchody a nádherné výhľady počas zlatej hodinky. Čo sme si mohli želať viac. Hlavný rozdiel medzi Chile a Bolíviou (alebo aj Peru) sme videli v množstve zvierat, ktoré nás zrazu obklopovali. Mohli sme pozorovať všetky tie farebné vtáky a počúvať ich zvuky do noci.



Na ďalší deň nás čakala kratšia jazda do Putre, kde sme doplnili zásoby na Ruta de las Vicuňas (keďže čílski colníci vám vezmú na hranici všetko ovocie, zeleninu, strukoviny…). Ceny všetkého zrazu vzrástli niekoľkonásobne „lebo Chile“. Dve noci sme strávili v perfektnom hosteli Pachamama a vyrazili na cestu spolu s francúzskym cyklistom Philippom.



Prvá časť cesty, z Putre na altiplano, bola pre mňa jednoduchá, lebo som sa odviezla v taxíku spolu so psíkmi, vozíkom a brašňami nás všetkých a chlapci si dali 1000 vertikálnych metrov naľahko. Ruta de las Vicuňas si stojí za svojím menom a od prvej chíle sme pozorovali lamy vikune, nádherné, elegantné a menšie príbuzné klasických lám. Sú ale veľmi plaché a tak vždy, keď sme sa zjavili na zákrute, ušli.



Na tejto trase nie sú takmer žiadne dedinky (ak si nevyberiete alternatívu cez Guallatire). Cítite sa tu veľmi odtrhnuto od sveta a to je presne to, čo sme v tejto zložitej politickej situácii potrebovali.



Na ďalší deň Philippe vyrazil z kempu o polhodinu pred nami a tak sme sledovali jeho stopy. Zrazu, na prudkom stúpaní, Tomáš zakričal: „Čože? Zase?“ Hneď mi došlo, čo tým myslí. Ešte v Peru na jednej veľmi kamenistej ceste sa jedna zo skál zasekla v jeho prehadzovačke a keď zabral, odtrhol celú prehadzovačku. A teraz tu kričí „Zase“ opäť. V strede ničoho. Žiadna doprava, len vikune.



Tentokrát sa jedno zo spojení na reťazi čiastočne otvorilo a zaseklo sa v prehadzovačke. Ako sa Tomáš zaprel do pedálov, prehadzovačku zohlo a pootočilo. Fakt zlé načasovanie. Položili sme bicykle na kraji cesty a pustili sa do naprávania zohnutej prehadzovačky. Kameňom na druhý kameň ako nákovu. Zrazu sa k nám blížilo auto. Plné ľudí. Turisti. Našťastie za ním šlo ďalšie prázdne, ktoré slúžilo ako záloha a navyše malo na streche nosič. Vzali nás na najbližšiu policajnú stanicu pri Salar de Surire. Tu sme strávili hodiny opravovaním prehadzovačky za pomoci veľkého kladiva, ktoré nám policajti požičali. Fungovalo to!



Bolo neskoré popoludnie, keď sme dorazili na naše stanovacie miesto pri Mirador de Flamingos. Bola to tu číra dokonalosť. Stovky plameniakov, nádherné zrkadlenie ráno, keď ešte nefúkalo, večer sme sedeli pri ohni, chránení jedným z polorozpadnutých domov.





Čo so sebou nesieme na bikepackingové cesty ako táto?


Ďalší deň na nás čakalo prekvapenie. Termálne pramene Polloquere. Philippe tam plánoval stráviť noc, my sme si dali kúpeľ a pokračovali v ceste. Máte tu dve možnosti. Jednou je skratka, ktorá vedie cez 4400 metrový prechod a bolívijskú pôdu na asi 2 až 3 kilometre. Radi ju použivajú trafikanti. Druhou je cesta o 30 kilometrov dlhšia, cez prechod, ktorý je ešte o pár stovák metrov vyšší. Tak si tipnite, ktorou sme sa vydali. Okrem ohrozenia trafikantami na nás číhala ešte aj búrka, takže sme cez túto oblasť naozaj švihali.




Tú noc sme kempovli pri opustenej dedine pri kostole a videli sme kopec nákladných áut, ktoré v noci prechádzali okolo bez svetiel. Takže na tých trafikantských príbehoch niečo bude.



Je to jedna z najkrajších cyklotrás plná zvierat, ktorú sme na našej ceste absolvovali. A napriek tomu, že Ruta de las Vicuñas je celá na prašných cestách, nie je nijak extra náročná. Najväčšími výzvami sú takmer neustály vietor, piesok a hrboľaté úseky a jedno dlhšie stúpanie (ktorékoľvek si už vyberiete). Je to veľmi pokojné bicyklovnie bez dopravy a určite môžeme trasu odporučiť ako spojnicu medzi La Pazom a soľnými pláňami v Bolívii.


Follow Luba Lapsanska:

Staršia žena, 33 rokov, životom skúsená, a preto prestala byť doktorkou a stala sa cestovateľkou. Má radšej zvieratá ako ľudí, lebo neklamú a na svet sa rada kuká cez hľadáčik foťáku.

Latest posts from

Povedz nám svoj názor