Guatemala – prvé pocity

Guatemala sa zapisuje hlboko do našich duší a to sme tu zatiaľ len 10 dní.  Chceme vám o tom povedať, lebo ten pocit je jedinečný a iný.

Pár vecí sa zmenilo, odkedy sme sa znovu vydali na cestu a prekročili hranicu Guatemaly.

 

Snažíme sa držať bočných cestičiek.

Vždy sme preferovali vedľajšie cesty pred tými hlavnými. Síce nám to pridalo kilometre naviac a často aj viac stúpania. Teraz ale trávime veľa času na prašných cestách. Psíky s nami môžu bežať a stretávame na nich len pár motoriek a áut prevážajúcich kravy. Guatemala má úžasné vedľajšie cestičky. Je to ale zábava typu 2. To znamená, že si ju užijete až po skončení aktivity. Je to bolestivé, špinavé, ale veľmi živé a surové. Aj ľudia žijúci v malých dedinkách (aldea) sú odlišní od tých, ktorí žijú popri hlavnej ceste. Nikto na nás nejačí „gringo“, žiadne nepríjemné zízanie. Všetkých zdravíme a oni sa usmejú, niekedy prídu bližšie, aby pokecali. Niekoľko dní dozadu sme zažili opice, skákajúce zo stromu na stromu, priamo popri jednej z týchto ciest.

So zadnými cestami v Guatemale súvisí aj určitá neistota. V našej zostave s vozíkom, sa niekedy nedá ísť kamkoľvek, kam by normálny bikepacker mohol ísť. Minulý týždeň sme sa museli vrátiť naspäť na hlavnú a nadrobili si tak asi 30 km. Zastavil nás totiž motocyklista, ktorý nám povedal, že ak budeme po ceste pokračovať, asi sa utopíme v mlákach a vozík naberie vodu, lebo je nižšie. Ale aj za tie obchádzky to stojí za to. To ticho, tá divokosť. Dokonca sa na týchto cestičkách cítime aj bezpečnejšie než na hlavnej.

 

V Guatemale nestanujeme na divoko.

Je niekoľko dôvodov, prečo Guatemala pre nás zatiaľ nie je vhodná na stanovanie na divoko. Kvôli bezpečnosti, lebo nám poradili, aby sme sa po zotmení nezdržovali sami vonku a takisto aj kvôli krajine, ktorá nás obklopuje. Sú to totiž samé pastviny, ktoré sú obohnané plotmi. Takže by bolo celkom ťažké nájsť si dobre schované miesto. Každý večer sa teda v dedinke alebo na farme spýtame, či môžeme kempovať tam.

Odlišnosti medzi jednotlivými miestami v Guatemale, kde sme spali

Už sme si stihli všimnúť, aký rozdielny je život jednotlivých ľudí v Guatemale a to len v porovnaní medzi nimi samotnými. Nikdy by sme si ho nedovolili porovnávať s európskym štandardom.

1. Pred obchodom s poľnohospodárskymi potrebami Dona Julia – murovaný dom, reálny záchod, splachovaný vodou z vedra, elektrina. Toto bol druhý Juliov dom, kde mal biznis, inak býval vo Flores. Pick up zaparkovaný pri dome.
2. V jedálni (predstavte si prázdnu miestnosť so stolom, dvomi stoličkami a poličkami s jedlom) domu kňaza z priľahlého kostola. Murovaný dom, kadibúdka, žiadne auto alebo motorka. Elektrina.
3. Vedľa „domu“ pôvodných obyvateľov Guatemaly v strede ničoho – predstavte si pozbíjanú búdu, žiadna podlaha, len udupaná hlina, žiadny záchod ani kadibúda, riešili si tieto záležitosti v priľahlom poli. TRochu elektriny zo solárneho panelu, žiadny dopravný prostriedok. Julio, Maria a syn Jorge boli neskutočne pohostinní, o všetko sa s nami chceli deliť. Maria nám na cestu pripravila čerstvé tortily.
4. Pred Jorgeho „domom“ vedľa cesty. Opäť skôr ako taká chatrč, žiadna tečuca voda,, ale mali studňu, kadibúdka s dvomi stenami :). Žiadna elektrina, žiadny dopravný prostriedok. Jorge mal 29 a so svojou ženou 4 deti.
5. Vedľa domu majiteľky obchodíku, ktorá nám podala pomocnú ruku, keď sa Tomášovi pokazil bicykel a ďalej bol nepojazdný. Veľký, priestranný murovaný dom, tečuca voda, splachovací záchod, elektrina. Pick up a motorka vedľa domu.

 

 

Vo všeobecnosti boli všetci títo ľudia, bez ohľadu na ich „bohatstvo“ veľmi nápomocní a zaujímal ich náš príbeh a naše vybavenie. S Juliovou a Jorgeho rodinou sme sa cítili ako v nejakej reality show, lebo nás veľmi pozorne sledovali pri chystaní stanu a príprave večere aj raňajok. Pýtali sa na cenu vybavenia. Niekedy nám príde až nevhodné povedať im skutočnú hodnotu našich vecí, lebo si vieme predstaviť, ako tie čisla musia znieť v ich ušiach.

Stanovanie na divoko nám chýba. Niekoľko nocí dozadu sme si zrazu pomedzi vetvy stromu všimli niečo oranžové. Došlo nám, že je to Mesiac, ktorý vystupuje nad hory. Prišlo nám ľúto, že nemôžeme byť niekde samí, len v spojení s prírodou. Takisto nemáme veľa času venovať sa svojím veciam, ako blogu a úprave fotiek, lebo sa snažíme venovať rodinám, ktoré nás prichýlia, ako poďakovanie. A tiež im ponúkame na ochutnanie naše jedlá, aby mohli zažiť aj nové nezvyčajné chute, ako kari sladké zemiaky alebo quinoa v štýle tabbouleh.

 

Guatemala má nádhernú prírodu, ale odpad je všade

Od nížinného Peténu až po vysoké hory, Guatemala skrýva neuveriteľnú krásu. Ruiny Tikal, mesto Flores. Totálne sme sa do Guatemaly zamilovali z tohto pohľadu. Nanešťastie, množstvo odpadkov je rovnaké, ak nie väčšie ako v Mexiku. A zbavujú sa ho podobným spôsobom. Spaľovaním.

 

 

Túlavé psy… nemiznúca téma tejto cesty

Stav potulných psíkov je pravdepodobne ešte horší ako v Mexiku. Všetci vychudnutí, väčšina sa človeka bojí. Bežia za nami, iba ak vybehnú od domu alebo vo svorke.  Ľudia sa o nich vôbec nezaujímajú a nevedia čítať psie správanie. Keď k nim Lolo ťahá na vodítku alebo beží a skáče a krúti pri tom chvostom, myslia si, že ich chce napadnúť. Niet divu, že psy tu majú taký život, aký majú :(.

 

V skratke, Guatemala je pre nás tým pravým ihriskom. Hory, do ktorých vstupujeme práve teraz, sú magnetom pre naše tatranské duše. Aj keď znamenajú bolesť a utrpenie na bicykli. Sme toho tak plní, že sme dali dohromady krátke video našich prvých pocitov z Guatemaly. Užite si ho a podporte nás odberom na YouTube alebo Vimeu.